Project sheet

Vplyv znečisteného životného prostredia na výskyt nozematózy včiel

APVV-21-0185

Slovak research and development agency

2022 - 2026

University of Veterinary Medicine and Pharmacy in Košice

Valenčáková Alexandra, doc. MVDr., PhD. (2022: 50%  |  2023: 50%  |  2024: 50%  |  2025: 50%  |  2026: 50%)

190 - Agricultural and forestry sciences

Včely medonosné (Apis mellifera) čelia čoraz väčšiemu počtu výziev, ktoré v ostatných rokoch viedli k významným ekonomickým stratám na včelárstve s následnými dôsledkami pre poľnohospodárst vo. Za ostatných desať rokov sa globálne populácie včiel znížili rôznymi environmentálnymi stresovými faktormi, medzi ktoré patria okrem iného zlá výživa, strata potravných biotopov, infekčné vystavenie vírusom a parazitom a vystavenie pesticídom a iným perzistentným chemikáliám. Dospelé včely a sekundárne aj larvy môžu byť exponovane počas zberu nektáru, peľu a vody. Chemické látky rozpustné v tukoch, napr. organofosfáty alebo pyretroidy, zanechávajú re zídua v matriciach pochádzajúcich z úľového prostredia (propolis, vosk a med). Takto sa vytvára nebezpečné prostredie nielen pre včely, ktoré sú priamo vystavené týmto rezíduám, ale tiež sa kontaminuje diéta potrebná na výživu a energiu alebo vosk potrebný na uskladnenie úľových zásob, resp. na odchov potomstva. Niekoľko štúdií zistilo široké spektrum poľnohospodárskych a včelárskych pesticídov kontaminujúcich matrice v úli. Takto oslabené zdravie včelstva je vstupnou bránou pre oportúnne patogény. Medzi najviac zdokumentované oportúnne infekcie zaraďujeme u včiel nozematózu, ktorá je spôsobená mikrosporídiami z rodu Nosema. Nosematóza ako črevné ochorenie je jedným z hlavných faktorov súvisiacich s oslabením a stratami včelstiev. Vzťah medzi infekciou včels tva Nosema spp. a reziduálnym vplyvom prípravkov na ochranu rastlín (POR) (XYZ) je základnou myšlienkou tohto projektu. Posúdenie incidencie pôvodcov nosematózy je tiež dôležité pre objasnenie patógennych mechanizmov podieľajúcich sa na syndróme náhleho kolapse včelstiev (CCD- Colony Collapse Disorder).

Honey bees (Apis mellifera) are facing an increasing number of challenges, which in recent years have led to significant economic losses in beekeeping with resulting consequences for agriculture. Over the last ten years, global bee populations have been severely reduced by various environmental stressors, including, but not limited to, poor nutrition, loss of food habitats, infectious exposure to viruses and parasites, and exposure to pesticides and other persistent chemicals. Adult bees and secondary larvae, too, can be exposed during nectar, pollen, and water collection. Fat-soluble chemicals, e.g., organophosphates or pyrethroids, leave residues in matrices originating from the hive environment (propolis, wax, and honey). This creates a dangerous environment for bees directly exposed to these residues and contaminates the diet needed for nutrition and energy or wax to store beehive stocks, respectively, for breeding offspring. Several studies have identified a wide range of agricultural and beekeeping pesticides contaminating the matrix in the hive. Such weakened bee health is the gateway for opportunistic pathogens. Among the most documented opportunistic infections, we include nosematosis in bees, caused by microsporidia of the genus Nosema. Nosematosis as an intestinal disease is one of the main factors associated with the weakening and loss of hives. The relationship between infection of the bee colony Nosema spp. and the residual impact of plant protection products (POR) (XYZ) is the basic idea of this project. Assessing the incidence of nosematosis agents is also important to elucidate the pathogenic mechanisms involved in Colony Collaps Disorder.